Pozrite sa, ako vyzerajú chorvátske Vianoce! Čo znamená Sretanom Božičom a kto je Djed Božičnjak?

Majú v chorvátskych mestách vianočné trhy?

Čo znamenajú jednotlivé sviečky na adventnom venci?

A kto nosí chorvátskym deťom darčeky?

Pozrite sa, ako vyzerajú tradičné Vianoce v Chorvátsku!

Advent v Chorvátsku

Chorváti si radi užijú vianočnú atmosféru na vianočných trhoch. V mestách možno centrálny trh často nájsť na krásnom námestí, vyhrievajúcom sa pod majestátnou kostolnou vežou alebo barokovým palácom s výhľadom na malebné zasnežené hory. Námestie sa premení na rozprávkovú víziu tradičnej vianočnej dedinky.

Medzi najkrajšie chorvátske vianočné trhy patrí určite ten v Záhrebe. Vianočný advent v Záhrebe je veľkolepým celomestským zážitkom, ktorý premení hlavné mesto na zimnú ríšu divov.

Na hlavných námestiach a promenádach mesta je rozmiestnených viac ako 25 jednotlivých vianočných stánkov, z ktorých každý má svoju vlastnú jedinečnú tému a atmosféru, napriek tomu sa prelínajú a vytvárajú pocit jedného všezahŕňajúceho trhu.

Rovnako ako u nás, aj v Chorvátsku sú súčasťou adventu vence. Tradičné je mať adventný veniec zo slamy alebo vždyzelených vetvičiek so štyrmi sviečkami. Veniec symbolizuje nekonečnosť a štyri sviečky symbolizujú rôzne časti histórie a života.

Prvá sviečka (fialová) symbolizuje stvorenie a nádej, druhá sviečka (fialová) je stelesnenie a mier, tretia sviečka (ružová) je symbol pre vykúpenie a radosť, štvrtá sviečka (fialová) znamená koniec a lásku.

Ani chorvátske deti nie sú ochudobnené o darčeky od Mikuláša! Na Mikuláša 5. decembra si deti očistia topánky alebo čižmy a nechajú ich v okne. Dúfajú, že im Mikuláš v topánke nechá čokolády a drobné darčeky.

Ak boli deti neposlušné, Krampus, čo je veľká príšera s rohmi, ktorá niekedy cestuje so svätým Mikulášom, im necháva zlaté vetvičky, aby im pripomenul, ako sa majú správať.

Štedrý deň v Chorvátsku

Štedrý deň je s koncom adventu výnimočný čas, kedy sa tradične schádzajú rodiny pri posledných prípravách na Štedrý deň.

Vianočné stromčeky sú postavené a ozdobené, koláče sú vyrobené a vianočná pšenica zo Svätej Lucie je previazaná farebnou stuhou.

Farby stuhy – červená, biela a modrá – predstavujú farby chorvátskej štátnej vlajky.

Večer Chorváti navštevujú miestne kostoly, zúčastňujú sa polnočnej omše a zdravia sa so Sretanom Božičom (Veselé Vianoce).

A kedy sa rozbaľujú darčeky? Možno vás prekvapí, že až ráno 25. decembra.

Darčeky sa rozbaľujú po prebudení a potom sa podávajú rodinné raňajky. V Chorvátsku nosí darčeky Djed Božičnjak, tučný starý otec v červenom oblečení s dlhými bielymi fúzmi.

Mnoho rodín sa zúčastní vianočnej omše v miestnom kostole.

Oproti sviatočnému nadbytku predchádzajúcich dní sa Štedrý deň trávi uvoľnene. Tradične ide o rodinný deň točiaci sa okolo jedla a trávenia času s blízkymi.

Tradičné chorvátske vianočné jedlo

Jedlá sú možno najočakávanejším aspektom chorvátskych Vianoc a obdobie sviatkov si zaslúži špecifické menu.

Zatiaľ čo 24. decembra sa dodržiava pôst alebo sa aspoň ľudia neprejedajú, 25. december je celý o jedle, a najmä o mäse. Najbežnejšie jedlá na Štedrý deň sú pomerne ľahké, napríklad treska, slané sardinky, zemiaky a šaláty.

Zato na prvý sviatok Vianočný stôl prekypuje kombináciou pečeného moriaka, kačice alebo husi so sprievodom sarmy (kapusta plnená ryžou a mletým bravčovým mäsom).

V niektorých regiónoch sa bežne pripravuje hovädzí guláš, domáce mlinci (ploché cestoviny) alebo pečené prasiatko podávané so zmesou zeleniny.

Tradičné Vianoce v Chorvátsku sa samozrejme nezaobídu bez sladkých dezertov. Fritule (šišky sviatočné pečivo), makovnjača (makové rožky) a orahnjača (sladké orechové rohlíčky) sú najobľúbenejšie tradičné vianočné dezerty v Chorvátsku.

Okrem toho sa podávajú vanilkové mesiačiky a chrumkavé sušienky s anjelskými krídlami.

Deň svätej Lucie

Skôr ako samotný Štedrý deň bol 13. december tradične obdobím, keď deti dostávali darčeky od Svätej Lucie. Dnes väčšinou dostanú deti drobné darčeky od Mikuláša, na deň svätej Lucie a samozrejme aj na Vianoce.

V tento deň sa tiež zaseje pšenica ako symbol života. Táto tradícia pochádza z dôb, kedy bolo poľnohospodárstvo hlavnou ekonomickou činnosťou. Podľa povery čím vyššia pšenica porastie, tým bude budúci rok prosperujúci.

V niektorých častiach Chorvátska ľudia pozorujú pšenicu každý deň až do Vianoc. Predpokladá sa, že počasie každého mesiaca v nadchádzajúcom roku bude zrkadliť počasie v každom dni v období od Svätej Lucie do Vianoc.

Chorvátske vianočné tradície

Vianočné stromčeky sú veľmi obľúbené a bežne sa zdobia na Štedrý deň, ale niektorí ľudia ich stavajú a zdobia na svätého Mikuláša. V Chorvátsku sa tradične zdobia ornamenty v tvare ovocia. Bývalo to skutočné ovocie alebo vytrvalé kandizované ovocie, ktoré bolo niekedy pokryté zlatom!

Existuje stará chorvátska tradícia, že mladí muži dávali svojim priateľkám na Vianoce ozdobené jablko.

Vo vidieckych častiach Chorvátska je dodnes zvykom prinášať na Štedrý večer do domu slamu ako symbol budúcej dobrej úrody.

Na štedrý deň sa tradične do domu prinesie vianočné poleno. V dávnych dobách ju tradične zapaľoval a polieval vínom otec domácnosti. Predpokladá sa, že poleno, chorvátsky badnjak, musí horieť až do Štedrého dňa ako symbol svetla v noci Kristovho narodenia