Ako vyzerajú pravoslávne srbské Vianoce? Pečené prasiatko, dubová vetva a česnica

Rovnako ako v Rusku či na Ukrajine, aj v Srbsku sa Vianoce neslávia v decembri, ale až v januári.

Kto je to položajnik?

Kedy deti vyzerajú Deda Mráza?

A prečo je štedrovečerná večera taká „chudá“?

Všetko o tom, ako sa oslavujú Vianoce v Srbsku, vám prezradíme na nasledujúcich riadkoch.

Kedy sa oslavujú Vianoce v Srbsku?

V Srbsku je hlavnou cirkvou pravoslávna cirkev, ktorá stále používa starý juliánsky kalendár, čo znamená, že Štedrý deň je 6. januára a Boží hod 7. januára. Advent v pravoslávnej cirkvi začína 28. novembra a trvá šesť týždňov.

Na Štedrý deň, ktorému sa cez deň hovorí Badnji dan a po západe slnka Badnji večer, sa schádzajú rodiny a spoločne večerajú. Je to posledný deň vianočného pôstu, takže sa neje mäso a ďalšie živočíšne produkty.

Existuje mnoho starých srbských tradícií spojených s vidiekom, ktoré dnes stratili svoj význam, pretože stále viac ľudí žije v mestách. Predtým napríklad chodieval otec rodiny 6. januára ráno do lesa odrezať dubovú vetvu zvanú chrastova grana, z ktorej sa neskôr stal badnjak alebo stromček, ktorý je symbolom srbských pravoslávnych Vianoc. Vianoce sa srbsky povedia Božič.

Poznáte srbské vianočné tradície?

Prvý človek, ktorý 7. januára vstúpi do domu, sa nazýva položajník a má priniesť do domu a rodine šťastie. Položajnik je často vopred dohodnutý. Pokiaľ však rodina nemá dobrý rok, rovnakú osobu už nepozve.

Pokiaľ ide o vianočný stromček alebo vetvy, najobľúbenejším druhom je dub. Vo východnom Srbsku sa používajú tiež buky, hrušky, hraby a slivky, aj keď menej často ako duby. Tradične sa zdobil slamou a okrasnými vetvičkami a pokladal sa do ohňa.

Do ohňa ho vkladal práve položajnik, ktorý ním prehrabal horiaci oheň tak, aby lietali iskry, a prial si, aby šťastie a prosperita danej rodiny boli rovnako hojné ako iskry.

Vzhľadom na to, že väčšina Srbov dnes žije v mestách, je badnjak často symbolicky znázornený zhlukom dubových vetvičiek s pripevnenými hnedými listami, ktorými sa na Štedrý deň zdobí dom.

Kto nosí deťom darčeky?

V minulosti boli Vianoce v Srbsku úplne bez darčekov. Teraz ale srbské deti o vianočnú nádielku ochudobnené nie sú, darčeky im nosí Dedo Mráz, podobne ako v ďalších pravoslávnych krajinách. Nádielka prebieha 6. januára.

Okrem toho dostávajú srbské deti 6. decembra sladkosti od Mikuláša, ktorému sa tu hovorí Sveti Nikolaj.

Čo sa je v Srbsku na Vianoce?

Vzhľadom na to, že Badnji večer je stále súčasťou pôstu, je sa pôstna strava, teda predovšetkým ryby a fazule, bez mlieka a syrov. Na vidieku sa často začína opekať prasiatko, ktoré sa je 7. januára na obed, pretože skončil pôst. Tradične sa vraj pravá predná noha prasiatka schovávala až do 15. januára, srbského Nového roka.

Prvým chodom na Boží hod je tradične syr. Potom sa podáva opečené prasiatko, ktorému sa hovorí pečenica. Obľúbeným pokrmom je tiež sarma alebo kapustové listy plnené ryžou a mletým mäsom a množstvo sladkostí.

Na Vianoce sa pečie tiež zvláštny druh chleba. Hovorí sa mu česnica a je okrúhleho tvaru. Jeho príprava je sprevádzaná rôznymi pravidlami a rituálmi. Do cesta sa často vkladá minca, môžu sa doň vkladať aj iné drobné predmety.

Počas vianočného obeda sa česnica trikrát otočí proti smeru hodinových ručičiek a potom sa rozdelí medzi členov rodiny. Ten, kto vo svojom kúsku chleba nájde mincu, bude mať údajne v nadchádzajúcom roku mimoriadne šťastie.

Ako si pripraviť vlastnú česnicu?

Česnica sa obvykle pripravuje v dopoludňajších hodinách 7. januára. Svoj názov dostala podľa starého srbského slova, ktoré znamenalo časť, pretože súčasťou vianočného rituálu je lámanie česnice. Česnica sa nikdy nekrája nožom, ale hlava domu ju ručne rozlomí a každému členovi dá kúsok.

Ingrediencie:

• 1 kg hladkej múky
• 1/2 l mlieka
• 1 kocka droždia
• 2 vajcia
• štipka soli
• minca

Postup:

1. Rozpustite droždie v troche vlažného mlieka.
2. Rozšľahajte jedno vajce a pridajte ho k droždiu.
3. Pridajte soľ a zamiešajte.
4. Postupne pridávajte múku a prilievajte zvyšné vlažné mlieko, kým nezískate cesto.
5. Keď je cesto dostatočne tuhé, začnite ho hniesť.
6. Dobre uhnetené cesto prikryte čistou bavlnenou utierkou a nechajte vykysnúť.
7. Vykysnuté cesto upravte do guľovitého tvaru a vložte doň mincu.
8. Česnicu vložte do vymasteného pekáča a na vrchnej časti vytvorte niekoľko vzorov. Tradične sa na zdobenie používala vetvička z badnjaku.
9. Povrch česnice potrite vajcom.
10. Pečte 10 minút v rúre predhriatej na 200 °C, potom teplotu znížte na 170 °C a pečte dozlatista.

Aké miesta v Srbsku na Vianoce navštíviť?

Chceli by ste tohtoročné sviatky stráviť netradične? Vianoce v Srbsku vám to umožnia, o zaujímavé zážitky tu nie je núdza. Okrem vyhlásených kúpeľných stredísk sa môžete vydať aj do historických miest.

• Belehrad – hlavné mesto Belehrad má mnoho tvárí, moderné umenie sa tu stretáva s osmanskými pamiatkami. K tradičným adventným lákadlám patrí hneď niekoľko preslávených vianočných trhov.

• Novi Sad – druhé najväčšie mesto Srbska ležiace v severnej časti krajiny v sebe snúbi históriu a modernosť. V adventnom období sa jeho ulice a námestie rozžiaria mnohými svetlami a konajú sa tu koncerty, umelecké výstavy aj vianočné trhy. Mestský park, ktorého súčasťou je bývalé slepé rameno Dunaja, sa každý rok premieňa na obrovskú ľadovú plochu pre všetkých milovníkov korčuľovania.