Indonézske Vianoce majú veľa podôb. Čo ostrov, to iná tradícia. Spoznajte ich spoločne s nami!

Vianoce sú najkrajším obdobím v roku.

V Indonézii síce nenájdete zasnežené stromy ani mrazivé teploty, ale aj tak tu majú sviatky svoje čaro.

Kde majú vianočné stromčeky z kuracieho peria?

Aké tradície majú Indonézania spoločné s Holanďanmi?

Objavte, ako sa oslavujú Vianoce v Indonézii.

Kedy sa oslavujú indonézske Vianoce?

Indonézia je najväčšou moslimskou krajinou na svete, žije tu ale aj niekoľko miliónov kresťanov. Aj preto sa Vianoce v Indonézii oslavujú viac, než by sme predpokladali. Najviac sa vianočné sviatky prejavujú v mestských oblastiach, kde je populácia rozmanitejšia. 25. december je samozrejme štátnym sviatkom.

Počas Vianoc dáva vláda národu najavo, že krajina rešpektuje medzináboženské zásady. Prezident a viceprezident so svojimi manželkami sa pravidelne zúčastňujú osláv Vianoc v niektorom z kresťanských spoločenstiev, ktoré si vybrali.

S príchodom Štedrého dňa sa konajú aj slávnosti. Tieto festivaly sú väčšinou kultúrne a zahŕňajú tradičné hudobné vystúpenia, tanečné predstavenia aj kulinárske stánky. Festivaly sú vždy zakončené obrovskými ohňostrojmi.

V indonézčine sa veselé Vianoce povedia Selamat Hari Natal. Niektorí moslimovia môžu používať vetu Selamat Hari Kelahiran Isa Al-Masih, čo odkazuje na Ježišovo meno v arabčine, ako je zapísané v Koráne.

Poznáte indonézske vianočné tradície?

Krajina prijala niektoré západné vplyvy, vrátane Pohon Natal alebo vianočného stromčeka a Santa Clausa, ktorému pod vplyvom holandskej minulosti obvykle hovoria Sinterklaas. Vo veľkých mestách, ako je Jakarta, sú Sinterklaasovci zvyčajne vidieť vo veľkých nákupných centrách.

Okrem západného vplyvu dávajú Indonézania k oslavám Vianoc aj svoj vlastný nádych. Napríklad v Yogyakarte sa koná predstavenie Kristovho narodenia prostredníctvom tieňových bábok čiže Wayang Kulit.

Existuje tiež tradícia, ktorej sa hovorí Rabo-Rabo. Obyvatelia severnej časti Jakarty chodia po obci a hrajú so svojimi priateľmi a rodinou hudbu Keroncong. Tiež si robia biele šmuhy na tvári pomocou púdru. Je to symbol očisty od hriechov. Možno si budete chcieť prečítať viac o histórii tejto tradície v Indonézii.

Vianoce na Bali sa oslavujú v tradičnom balijskom oblečení a vztyčujú tu penjory, akési pouličné ozdoby z bambusu, podobné tým, ktoré sa používajú pri hinduistických sviatkoch.

Na Sumatre organizuje kmeň Batakov marbindu. Ide o oslavu spoločného jedla s rodinou a susedmi. Oslava začína nákupom kravy, byvola alebo prasaťa, ich porážkou a následným spoločným varením.

Na Papui existuje tradícia barapen alebo tradícia pálenia kameňov, ktorá sa vykonáva za účelom prípravy zeleniny a bravčového mäsa k spoločnému jedlu. Kameň sa páli cez naškriabané drevo, kým sa nerozhorí. Tradícia je symbolom pospolitosti, vďačnosti a vzájomnej lásky.

Čo patrí medzi indonézske vianočné symboly?

Od začiatku decembra sa v nákupných centrách objavuje vianočná výzdoba. Vianočné stromčeky sú poväčšinou umelé, ale stretnúť sa možno aj so živými. Obľúbenou dekoráciou je aj umelý sneh.

Indonézania si tiež radi vytvárajú obrovské vianočné stromčeky z rôznych vecí. Najčastejším druhom vianočných stromčekov, ktoré by ste pravdepodobne videli, sú tie, ktoré sú vyrobené z plastu. Je to tiež spôsob, ako plast recyklovať a použiť ho na niečo užitočnejšie.

Javánci majú svoju vlastnú verziu vianočného stromčeka. Je vyrobený z dreva, papiera a ďalších recyklovateľných materiálov. Ďalším zvláštnym typom vianočného stromčeka sú stromčeky z kuracieho peria, ktoré sa vyrábajú na ostrove Bali. V rôznych mestách sa konajú ohňostroje.

Medzi obľúbené vianočné koledy v Indonézii patrí Malam Kudus, indonézska verzia Tichej noci. Táto pieseň sa obvykle spieva na Štedrý deň v kostoloch pri bohoslužbe.

Kto nosí deťom darčeky?

Indonézia nemá kultúru vianočného obdarovávania. V dôsledku toho väčšina ľudí darček neočakáva a drobné darčeky sa najčastejšie dávajú iba deťom.

Prináša ich už 5. decembra Sinterklaas, teda holandský Mikuláš, so svojim pomocníkom Zwarte Piet alebo Čiernym Petrom, ktorý tiež údajne trestá neposlušné deti. Táto tradícia súvisí so skutočnosťou, že Indonézia bola po niekoľko storočí holandskou kolóniou.

Čo sa je v Indonézii cez Vianoce?

Jedlo je jedným z najdôležitejších aspektov kultúry. Každý recept všeobecne odráža danú kultúru. Jedlo, ktoré sa podáva počas Vianoc, nie je výnimkou. Tradičné vianočné jedlo sa v Indonézii v jednotlivých regiónoch líši, pretože krajina sa skladá z mnohých ostrovov a kmeňov.

Jedným z hlavných chodov býva kuracie alebo rybie mäso Rica-Rica. Toto vianočné jedlo sa podáva s chilli papričkami alebo pikantným korením a ryžou, ktorú dopĺňajú vyprážané cibule a uhorky.

Ryža Jaha sa pripravuje z lepkavej ryže a kokosového mlieka, pečie sa v bambusových stonkách prikrytých banánovými listami. Často sa podáva s drvenou zverinou, hovädzím mäsom alebo tuniakom a karí.

Selat Solo je jedno z indonézskych tradičných vianočných jedál, ktoré pochádza z mesta Solo v strednej Jáve a ktoré je obľúbené napríklad v Yogyakarte. Skladá sa z hovädzieho mäsa, mrkvy, fazule, hlávkového šalátu, zemiakových hranoliek a špeciálnej omáčky s korením.

Ikan Woku Belanga pochádza z Manada a stalo sa jedným z najobľúbenejších jedál v celej Indonézii. Pripravuje sa z čerstvých rýb, ktoré sa varia na manadskej panvici, ktorej sa hovorí belanga.

Veľa indonézskych vianočných jedál má tiež holandský pôvod. Kaastengels sú slané sušienky na báze syra, ktoré sa takmer podobajú syrovej tyčinke. Nastar je sladká sušienka s ananásom vo vnútri, slovo pochádza z dvoch holandských slov ananás a taart.

Putri Salju sú maslové sušienky posypané práškovým cukrom a syrom a klappertaart je koláč z kokosu, múky, mlieka, masla a vajec.

Aké miesta v Indonézii cez Vianoce navštíviť?

Indonézia je tvorená niekoľkými tisíckami ostrovov. Či už sa rozhodnete stráviť svoje Vianoce v Indonézii na ktoromkoľvek z nich, čaká na vás nezabudnuteľný zážitok.

• Jakarta – oproti najväčšej jakartskej mešite Istiqlal leží novogotická jakartská katedrála. Jej umiestnenie nie je náhodné, pretože ju naplánoval prvý indonézsky prezident Soekarno. Chcel vytvoriť národ, kde môžu rôzne náboženstvá spolužiť v harmónii. Preto sú tieto sväté miesta blízko seba.

• Buntu Burake – hoci je na ostrove Sulawesi dominantným náboženstvom islam, tunajšia slávna socha žehnajúceho Ježiša Krista je jedinečným symbolom harmónie medzi rôznymi náboženstvami. Od svojho podstavca meria socha 40 metrov, a je tak druhou najvyššou sochou Ježiša na svete.