Aké sú pravé estónske Vianoce? Krvavé jelito aj veštenie

Pre Estóncov sú Vianoce zmesou tradičného, moderného, svetského a náboženského.

Kam sa väčšina ľudí vydáva na Štedrý deň?

Čo nesmie chýbať na štedrovečernom stole?

Ako sa volá starček, ktorý prináša deťom darčeky?

Všetko o tom, ako sa oslavujú Vianoce v Estónsku, vám prezradíme v našom článku.

Kedy sa oslavujú Vianoce v Estónsku?

Rovnako ako vo väčšine ostatných severských krajín pripadajú hlavné oslavy Vianoc v Estónsku na Štedrý deň alebo Jőululaupäev. V ľudovom kalendári začínal vianočný čas dňom svätého Tomáša 21. decembra a trval až do Troch kráľov 6. januára.

V ľudovej tradícii majú Vianoce dvojaký význam, na jednej strane sa nimi označuje narodenie Krista, na druhej strane sa nimi označuje celé obdobie sviatkov uprostred zimy. Zatiaľ čo Štedrý deň a Boží hod trávia Estónci väčšinou s rodinou, na Druhý sviatok vianočný navštevujú príbuzných a priateľov.

Vianoce sa v estónčine označujú slovom jõulud. Na niektorých miestach v južnom Estónsku sa na označenie vianočných sviatkov používa aj výraz talvistepüha (zimné sviatky), pravdepodobne sa jedná o vplyv zo susedného Lotyšska, kde sa Vianoce nazývajú Ziemas svetki (zimné sviatky).

Poznáte estónske vianočné tradície?

V rámci príprav na sviatok svätého Tomáša sa v minulosti v Estónsku často porážali ošípané a varilo sa pivo. Niektoré činnosti, ako mletie v mlyne, pradenie či jazda na koni, boli naopak zakázané, pretože boli hlučné a mohli rušiť „dobrých duchov“.

Na Štedrý deň sa často veštilo. Pomocou hviezd a mrazu sa predpovedalo počasie na budúci rok. Zvyšky po štedrovečernej večeri museli zostať na stole po celú noc, rovnako ako musel horieť oheň v krbe. Verilo sa, že počas vianočnej noci sa pohybujú dobré aj zlé sily a dom navštívia predkovia.

Ďalšou známou tradíciou je chodiť na Štedrý deň do sauny. Tradičným vianočným stromčekom je jedľa alebo borovica, ktoré sa často zdobia ozdobami vyrobenými zo slamy. Prečo sú v Estónsku a ďalších krajinách slamené vianočné dekorácie také obľúbené?

Každý rok 24. decembra vyhlasuje starosta Tallinnu z balkóna stredovekej radnice vianočný mier. Vyhlasovanie vianočného mieru je stará tradícia, ktorá vznikla v sedemnástom storočí na príkaz švédskej kráľovnej Kristíny.

Kto nosí deťom darčeky?

V Estónsku nosí deťom darčeky Jõuluvana alebo Vianočný starček, o ktorom sa traduje, že má veľké brucho, dlhé biele fúzy, okuliare a čierne topánky. Darčeky necháva pod stromčekom. Avšak deti dostávajú drobné darčeky po celú dobu adventu.

Na začiatok sviatočného obdobia dávajú na okennú rímsu alebo krb pančuchy a každý deň až do Štedrého dňa k nim príde škriatok a vloží do nich malé darčeky v podobe sladkostí či ovocia. Deti, ktoré neposlúchajú, môžu dostať naopak zemiaky alebo cibuľu.

Čo sa je v Estónsku na Vianoce?

Podľa starej tradície sa na Štedrý večer podávalo sedem až dvanásť rôznych jedál. Tradičným estónskym vianočným jedlom je krvavé jelítko s kyslou kapustou.

Medzi ďalšie estónske vianočné jedlá patrí tiež pečené bravčové mäso so zemiakmi, zemiakový šalát a údený úhor. Na stole obvykle nájdeme aj huby, uhorky a rôzne druhy nakladanej zeleniny. Veľmi obľúbené sú v Estónsku na Vianoce aj perníčky. Z ovocia nechýbajú mandarínky a jablká. Najobľúbenejším vianočným nápojom je vianočné pivo a medovina.

Rovnako ako my pečieme vianočku, pre Vianoce v Estónsku je charakteristický kringel alebo vianočný veniec z kysnutého cesta so škoricou.

Ako si pripraviť vianočné jelítko?

Zatiaľ čo my si Vianoce nedokážeme predstaviť bez kapra, pre Vianoce v Estónsku je typické krvavé jelítko.

Ingrediencie:

• 675 g bravčového mäsa
• 1250 g jačmenných krúp
• 200 g cibule
• 500 ml bravčovej krvi
• majoránka, oregano, rasca podľa chuti
• soľ a korenie podľa chuti
• 12-15 črievok

Postup:

1. Prepláchnuté jačmenné krúpy varte v osolenej vode asi 45 minút.
2. Sceďte a dajte do veľkej misy.
3. Pridajte majoránku a soľ, dobre premiešajte a dajte bokom.
4. Bravčové mäso nakrájajte na malé kúsky a dajte do hrnca s malým množstvom vody.
5. Začnite ohrievať.
6. Keď sa bravčové mäso začne škvariť, pridajte nakrájanú cibuľu a varte 30 minút.
7. Následne pridajte varené bravčové mäso a cibuľu k jačmeňu.
8. Dobre premiešajte a podľa chuti okoreňte.
9. Zmes nechajte vychladnúť a potom do nej pridajte krv a opatrne premiešajte, aby sa nevytvorila pena.
10. Pripravte si črievka tak, že ich dvakrát prepláchnete a namočíte do vody.
11. Na jeden koniec črievka nasaďte lievik a začnite ním plniť jelítkovou zmes.
12. Črievka neprepĺňajte, najlepšie ich naplniť do necelých troch štvrtín a zaistiť, aby na oboch koncoch zostalo trochu miesta.
13. Oba konce črievka zviažte povrázkom.
14. Jelítka varte v horúcej vode asi 15 minút.
15. Uvarené jelítka položte na tácku a nechajte „uschnúť“.
16. Potom ich vložte na vymastený plech a pečte asi hodinu pri teplote 170 °C, kým nebudú chrumkavé a prepečené.

Aké miesta v Estónsku na Vianoce navštíviť?

Vianoce v Estónsku sú aj vďaka častej snehovej nádielke veľmi pôsobivé. Estónci si navyše potrpia na bohatú vianočnú výzdobu miest, atmosféru dokresľujú samozrejme aj adventné trhy.

• Tallinn – hlavné mesto Estónska je zaujímavou očarujúcou zmesou histórie a modernosti. Staré mesto je kúzelné najmä v predvianočnom čase. Úzke uličky lemujú architektonické skvosty z 13. až 16. storočia, krásne srdce mesta obklopuje stredoveký obranný múr a v tajomných dvoroch sa ukrývajú pôvabné kaviarne a malé remeselné obchodíky. Všetko je krásne vianočne vyzdobené a na hlavnom námestí každoročne nájdete najkrajší vianočný strom Estónska a typické adventné trhy. Lákavé je aj korčuľovanie na miestnych klziskách.

• Kuressaare – úplne iný vianočný zážitok ponúka kúpeľné mestečko Kuressaare na ostrove Saaremaa. Pôsobivý je vianočne vyzdobený biskupský hrad, ktorý je údajne najzachovalejšou pevnosťou v Pobaltí.