Viete, aký majú najkrajšie sviatky v roku pôvod?
Kedy sa objavili prvé vianočné ozdoby?
Pri slove Vianoce si asi každý predstaví hlavne stromček, pod ním darčeky, na tanieri zemiakový sálat a vyprážaného kapra, v miskách cukrovinky a ďalšie dobroty a všeobecnú pohodu.
Ako to ale celé začalo?
Ako sa predtým oslavovali Vianoce?
V dobách minulých mali naši pohanskí predkovia túto dobu spojenú s oslavami slnovratu.
Za najdôležitejšie preto považovali dni 21. a 22. decembra. Súčasťou tradícií boli najrôznejšie obrady, ktoré mali priniesť hojnosť, zdravie a šťastie v nasledujúcom roku.
Postupom času bol tento pohanský význam pozmenený kresťanstvom. Cirkev pojala Vianoce ako oslavu narodenia Ježiša Krista.
V tomto poňatí bol hlavným dňom 25. december. Veselie prebiehalo až do 6. januára.
Výsledkom toho všetkého sú Vianoce v takej podobe, v akej sú dnes. A spravidla sa v nich vyskytujú ako znaky pohanské, tak práve cirkevné.
Kompletnú históriu, pôvod a začiatok Vianoc tiež skvele zhŕňa tento dokument:
Pôvod slova Vianoce
Kde sa vzalo pomenovanie, o tom existuje niekoľko teórií.
Predovšetkým sa hovorí o spojení s nemčinou, keď slovo Vianoce vychádza zo slova „Weihnachten“, resp. staronemeckého súslovia „zu den wihen nahten“, čo v preklade znamená „cez posvätné noci“.
Objavte podobné tipy
Vianočné sviatky na Slovensku
Pre väčšinu z nás sú Vianoce predovšetkým obdobím pokoja a mieru. Hlavné vianočné sviatky pripadajú na dni 24., 25. a 26. decembra, z kresťanstva sa preniesol aj advent a s ním aj zapaľovanie sviečok na adventnom venci po 4 adventné nedele.
Najväčším sviatočným zvykom je obstaranie vianočného stromčeka a jeho ozdobenie, čo je väčšinou záležitosť celej rodiny, ktorá sa pri zdobení stromčeka zíde.
Vôbec prvýkrát sa na slovenskom území objavil na začiatku 19. storočia, do tej doby išlo o rýdzo nemecký zvyk.
Prečítajte si aj tento náš článok o tradíciách a poverách na Štedrý deň. Tam sa dozviete, aké zaujímavé zvyklosti sa na Vianoce robili a aké dnes už nevidíme.
Prečo máme vianočný stromček?
Úplne presne to nie je známe. Možno preto, že zelená farba je všeobecne farbou šťastia, života, vitality.
Predtým sa zdobil prírodnými materiálmi (prírodninami), ku ktorým sa dnes opäť vraciame. Obľúbené sú šišky, sušené ovocie, korenie a množstvo ďalších.
Na konci 19. storočia uzrela svetlo sveta novinka – sklenené banky od slovenských sklárov.
U nás tiež po prvýkrát vznikla tradícia v podobe zavesenia čokoládových figúrok na vetvy stromov.
Samotné rozsvietenie vianočného stromčeka, ktoré je považované za jeden zo slávnostných symbolov oslavujúcich Vianoce, je v podstate tak trochu návratom k pohanskému zvyku, teda oslavám slnka ako zdroja svetla, života.