Pre Estóncov sú Vianoce zmesou tradičného, moderného, svetského a náboženského.
Kam sa väčšina ľudí vydáva na Štedrý deň?
Čo nesmie chýbať na štedrovečernom stole?
Ako sa volá starček, ktorý prináša deťom darčeky?
Všetko o tom, ako sa oslavujú Vianoce v Estónsku, vám prezradíme v našom článku.
Kedy sa oslavujú Vianoce v Estónsku?
Rovnako ako vo väčšine ostatných severských krajín pripadajú hlavné oslavy Vianoc v Estónsku na Štedrý deň alebo Jőululaupäev. V ľudovom kalendári začínal vianočný čas dňom svätého Tomáša 21. decembra a trval až do Troch kráľov 6. januára.
V ľudovej tradícii majú Vianoce dvojaký význam, na jednej strane sa nimi označuje narodenie Krista, na druhej strane sa nimi označuje celé obdobie sviatkov uprostred zimy. Zatiaľ čo Štedrý deň a Boží hod trávia Estónci väčšinou s rodinou, na Druhý sviatok vianočný navštevujú príbuzných a priateľov.
Vianoce sa v estónčine označujú slovom jõulud. Na niektorých miestach v južnom Estónsku sa na označenie vianočných sviatkov používa aj výraz talvistepüha (zimné sviatky), pravdepodobne sa jedná o vplyv zo susedného Lotyšska, kde sa Vianoce nazývajú Ziemas svetki (zimné sviatky).
Poznáte estónske vianočné tradície?
V rámci príprav na sviatok svätého Tomáša sa v minulosti v Estónsku často porážali ošípané a varilo sa pivo. Niektoré činnosti, ako mletie v mlyne, pradenie či jazda na koni, boli naopak zakázané, pretože boli hlučné a mohli rušiť „dobrých duchov“.
Na Štedrý deň sa často veštilo. Pomocou hviezd a mrazu sa predpovedalo počasie na budúci rok. Zvyšky po štedrovečernej večeri museli zostať na stole po celú noc, rovnako ako musel horieť oheň v krbe. Verilo sa, že počas vianočnej noci sa pohybujú dobré aj zlé sily a dom navštívia predkovia.
Ďalšou známou tradíciou je chodiť na Štedrý deň do sauny. Tradičným vianočným stromčekom je jedľa alebo borovica, ktoré sa často zdobia ozdobami vyrobenými zo slamy. Prečo sú v Estónsku a ďalších krajinách slamené vianočné dekorácie také obľúbené?
Každý rok 24. decembra vyhlasuje starosta Tallinnu z balkóna stredovekej radnice vianočný mier. Vyhlasovanie vianočného mieru je stará tradícia, ktorá vznikla v sedemnástom storočí na príkaz švédskej kráľovnej Kristíny.
Kto nosí deťom darčeky?
V Estónsku nosí deťom darčeky Jõuluvana alebo Vianočný starček, o ktorom sa traduje, že má veľké brucho, dlhé biele fúzy, okuliare a čierne topánky. Darčeky necháva pod stromčekom. Avšak deti dostávajú drobné darčeky po celú dobu adventu.
Na začiatok sviatočného obdobia dávajú na okennú rímsu alebo krb pančuchy a každý deň až do Štedrého dňa k nim príde škriatok a vloží do nich malé darčeky v podobe sladkostí či ovocia. Deti, ktoré neposlúchajú, môžu dostať naopak zemiaky alebo cibuľu.
Objavte podobné tipy
Čo sa je v Estónsku na Vianoce?
Podľa starej tradície sa na Štedrý večer podávalo sedem až dvanásť rôznych jedál. Tradičným estónskym vianočným jedlom je krvavé jelítko s kyslou kapustou.
Medzi ďalšie estónske vianočné jedlá patrí tiež pečené bravčové mäso so zemiakmi, zemiakový šalát a údený úhor. Na stole obvykle nájdeme aj huby, uhorky a rôzne druhy nakladanej zeleniny. Veľmi obľúbené sú v Estónsku na Vianoce aj perníčky. Z ovocia nechýbajú mandarínky a jablká. Najobľúbenejším vianočným nápojom je vianočné pivo a medovina.
Rovnako ako my pečieme vianočku, pre Vianoce v Estónsku je charakteristický kringel alebo vianočný veniec z kysnutého cesta so škoricou.
Ako si pripraviť vianočné jelítko?
Zatiaľ čo my si Vianoce nedokážeme predstaviť bez kapra, pre Vianoce v Estónsku je typické krvavé jelítko.
Ingrediencie:
- 675 g bravčového mäsa
- 1250 g jačmenných krúp
- 200 g cibule
- 500 ml bravčovej krvi
- majoránka, oregano, rasca podľa chuti
- soľ a korenie podľa chuti
- 12-15 črievok
Postup:
- Prepláchnuté jačmenné krúpy varte v osolenej vode asi 45 minút.
- Sceďte a dajte do veľkej misy.
- Pridajte majoránku a soľ, dobre premiešajte a dajte bokom.
- Bravčové mäso nakrájajte na malé kúsky a dajte do hrnca s malým množstvom vody.
- Začnite ohrievať.
- Keď sa bravčové mäso začne škvariť, pridajte nakrájanú cibuľu a varte 30 minút.
- Následne pridajte varené bravčové mäso a cibuľu k jačmeňu.
- Dobre premiešajte a podľa chuti okoreňte.
- Zmes nechajte vychladnúť a potom do nej pridajte krv a opatrne premiešajte, aby sa nevytvorila pena.
- Pripravte si črievka tak, že ich dvakrát prepláchnete a namočíte do vody.
- Na jeden koniec črievka nasaďte lievik a začnite ním plniť jelítkovou zmes.
- Črievka neprepĺňajte, najlepšie ich naplniť do necelých troch štvrtín a zaistiť, aby na oboch koncoch zostalo trochu miesta.
- Oba konce črievka zviažte povrázkom.
- Jelítka varte v horúcej vode asi 15 minút.
- Uvarené jelítka položte na tácku a nechajte „uschnúť“.
- Potom ich vložte na vymastený plech a pečte asi hodinu pri teplote 170 °C, kým nebudú chrumkavé a prepečené.
Aké miesta v Estónsku na Vianoce navštíviť?
Vianoce v Estónsku sú aj vďaka častej snehovej nádielke veľmi pôsobivé. Estónci si navyše potrpia na bohatú vianočnú výzdobu miest, atmosféru dokresľujú samozrejme aj adventné trhy.
- Tallinn – hlavné mesto Estónska je zaujímavou očarujúcou zmesou histórie a modernosti. Staré mesto je kúzelné najmä v predvianočnom čase. Úzke uličky lemujú architektonické skvosty z 13. až 16. storočia, krásne srdce mesta obklopuje stredoveký obranný múr a v tajomných dvoroch sa ukrývajú pôvabné kaviarne a malé remeselné obchodíky. Všetko je krásne vianočne vyzdobené a na hlavnom námestí každoročne nájdete najkrajší vianočný strom Estónska a typické adventné trhy. Lákavé je aj korčuľovanie na miestnych klziskách.
- Kuressaare – úplne iný vianočný zážitok ponúka kúpeľné mestečko Kuressaare na ostrove Saaremaa. Pôsobivý je vianočne vyzdobený biskupský hrad, ktorý je údajne najzachovalejšou pevnosťou v Pobaltí.