Hlavná stránka > Tradicie na slovensku 1

Dnes je utorok 15.10.2019, meniny má Terézia, zajtra Vladimíra

Vyberte si z ponuky
Vianočne darčeky Prekvapenie Vianoce a Tradicie Súťaž Recepty Vianočné ankety Vianočné hry Vianočné pesničky Vianočné koláče Vánoční cukroví Vianočné jedlá
Naši partneri
MediaMenu.sk - všetko pre reklamu

Kresťanské vianočné sviatky sa začali koncom novembra, po Kataríne a na Ondreja, keď bol vyhlásený adventný pôst. Štvortýždňové obdobie pred Vianocami sa volalo Advent. Vtedy boli zakázané spoločenské zábavy, svadby. Nikde sa nesmelo tancovať.

Gazdinky vydrhli doma všetky hrnce, varešky, nesmela na nich ostať mastná škvrna. Cez pôst sa jedli iba najjednoduchšie jedlá, čiže bez mäsa. Na raňajky sa pil šípkový, lipový, kamilkový čaj a suchý chlieb, alebo potretý maslom. Na obed bola polievka zo strukovín, ale varili sa aj celé zemiaky a rôzne halušky. Na večeru boli zväčša pečené zemiaky bez masti, ku ktorým podávali kyslú sudovú kapustu. Deti veľmi obľubovali kukuričnú kašu. Ďalšou dôležitou potravinou bolo ovocie. Na stole nikdy nesmelo chýbať. Zásoby boli bohaté, lebo na jeseň sa zbierali slivky, jablká, v lese trhali šípky, trnky, maliny a čučoriedky, aj rôzne liečivé byliny a huby. Vzácne boli pre deti drapačky. Keď sa na stôl na večeru dala varená kukurica, makové pupáky a pre drapačky sa našlo aj trochu slivovice, alebo gazdinka im navarila vínovú polievku.

Štedrý deň vyzeral takto:

Gazdiná musela napiecť čerstvého chleba, koláčov a pripraviť večeru. Nesmela opustiť dom. Cez deň sa držal pôst. Keď sa gazda vrátil domov, vyzdobil slávnostne stromček. V tom období boli ozdoby skromné: sviečky, slamené hviezdičky, pozlátené orechy, klásky z jačmeňa, oplátky a jabĺčka. Potom stromček visel v rohu izby.
Celá dedinka bola tichá, ako by v pokoji oddychovala. Srdce hriala láska a radosť. Deti boli vzrušené a netrpezlivé, kedy už príde dlho očakávaný Ježiško. V dome sa nesmelo svietiť, kým nevyšla prvá hviezda. Až potom zapálil gazda sviečku, držal ju v pravej ruke, vošiel dnu a zavinšoval : "Vinšujem vám, vinšujem, Krista Pána naroďeňí, aby vám Pán Boh šťasťí, zdraví, požehnáňí, po smrti královstvo ňebeské obsáhnuťí."
Podľa počasia na Štedrý deň ľudia hádali, aké hospodárenie ich čaká na budúci rok. Tmavé nebo veštilo – plné stodoly a veľa ovocia. Veľký, svetlý mesiac veštil neúrody, veľa hviezd znamenalo veľa kureniec a hrozna, zatiahnutá obloha dobrú dojivosť kráv. Najviac a najzáhadnejších povier sa viaže k Štedrovečernej večeri, ktorá sa mohla začať, až keď vyšla prvá hviezda.
Čaro Štedrého dňa spočívalo vtom, že sa zišla celá rodina, aj so starými rodičmi. Po modlitbe otec rozkrojil jablko na toľko častí, koľko ľudí bolo okolo stola. Každý musel zjesť svoj diel, aby bol zdravý. Ochutnali sa aj orechy a oplátky a medom, aby všetci mali pokojný a sladký život.
Štedrovečerná večera bola skromná a jednoduchá. Podávala sa paradajková, vínová alebo rybacia polievka. Rybu mávali len tí bohatší. Po polievke nasledovali pupáky s mliekom, posypané makom.
Deti sotva vedeli vyčkať darčeky. Neboli také hojné ako dnes. A na rozdiel od dnešných detí, v tej dobe si to vážili čo dostali, aj keď to bolo skromné a jednoduché. Dnešné deti dokážu ohrdnúť hocijakou vecou, ktorá sa im nepáči. Ale pritom si neuvedomujú , že to bolo darované zo srdca. Pre dievčatká matky zošli bábiky z handier a chlapcom vykresali zručnejší otcovia vozíky a koníky. Deti sa tešili aj sušeným plánkam a slivkám.
Na polnočnú svätú omšu išla celá rodina spolu. Výnimkou boli len malé deti a chorí.
Na prvý a druhý vianočný deň chodievali ľudia vinšovať. Zimné radovánky sa skončili Silvestrom a vítaním Nového roka. V tomto období sa začali plánovať aj svadby a očakávali sa veselé fašiangy.
Zimné zvyky a tradície našich predkov sa líšili samozrejme podľa krajov a charakterizovali vtedajšiu dobu.

Symboly :

rozrezané jablko - zdravie do hviezdy
cesnak - zdravie
usporiadané semienka v jablku - šťastie
strukoviny - bohatá úroda
šupiny z ryby - bohatstvo
reťaz - súdržnosť rodiny
chren - mal dodať ľuďom odvahu
množstvo pálenky - množstvo novej krvi
ak sviečka zhasla počas večere - úmrtie v rodine

O N D R E J ( 30. november )

Tento deň mal taktiež význam z hľadiska pranostík. Aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu.
Počasie však slúžilo aj na predpovede úrody:
Ak na Ondreja hrmí, bude málo orechov.
v Babíne sa vinšovalo takto:
"Vinšujeme vám tohoto svätého Ondreja,
aby vám dal pánboh zdravia, šťastia, hojného požehnania,
na poli úrodu, v dome lásku, svornosť, úprimnosť."

Potom vinšovník poskočiac na jednej nohe pobozkal stôl a dodal:
"Aby ste boli taký trváci ako tento stolíček."

Deň Ondreja bol predovšetkým dňom ľúbostnej mágie. Nesmelo sa priasť, ale dievčatá sa zišli v niektorom dome a pomocou rôznych čarov sa snažili odhaliť, alebo ovplyvniť ich budúcnosť v láske.
Známe je ondrejské varenie halušiek. Dievčatá si museli priniesť múku z deviatich domov, alebo ukradnúť z mlyna. Drevo, ktorým sa kúrilo v peci bolo tiež ukradnuté a vodu na cesto nanosili v ústach. Potom sa do pripravených halušiek zabalili lístočky s menami chlapcov a varili sa. Uvarené halušky povyťahovali z vriacej vody a každá z dievčat si vzala jednu, aby sa dozvedela, kto mal byť jej nastávajúcim.

Dievčatá tiež chodili tajne siať na hnojiská vo dvoroch mládencov ľanové semená:
"Ňeská je Ondrejä mena, sejem jä ľanovuo semä, ňesejem ho, abi zišieu aľe abi mi odaňec prišieu."
Ďalším zvykom bolo, že dievčatá chodili klopkať na chlievy a pýtali sa :
"Za koľko rokov sa vydám?"
Po koľkom klopnutí sa ošípaná ozvala, za toľko rokov mala byť svadba.
Známou je aj veštba s čerešňovým prútikom, ktorý dievča polievalo až do Vianoc vodou nanosenou v ústach. Ak do Vianoc prútik vykvitol, dievča sa malo do roka vydať.

B A R B O R A ( 4.december )

Tomuto dňu sa na našom území nevenovala veľká pozornosť. Niekde chodili večer po domoch "Barborky". Boli to dievčatá alebo ženy, neskôr i muži, oblečení do bielych šiat so šatkou cez tvár, aby ich nebolo poznať. „Barborky“ zamietli izbu metlou alebo husacím krídlom a odišli do druhého domu. A takto chodili po dedine.

M I K U L Á Š ( 6. december )

Tradícia chodenia Mikulášov nemá dlhú tradíciu na Slovensku. Aj keď postava Mikuláša a jeho dobročinnosť boli známe už predtým. Ráno 6.decembra si deti vo vyčistených čižmičkách našli jabĺčka, oriešky, cukríky, niekedy však cibuľku, cesnak, uhlie alebo šupky zo zemiakov. Ako sa deti správali celý rok, takú dostali odmenu.

L U C I A ( 13. december )

13. december bol považovaný za jeden z najvýznamnejších zo stridžích dní.
"Lucia pochádzala zo Syrakúz a zomrela okolo roku 300. Podľa legendy, Lucii, už ako kresťanke, vnútili pohanského ženícha, ktorého očarili jej krásne oči. Situáciu vyriešila tak, že si ich vylúpila a poslala ich svojmu obdivovateľovi. Panna Mária ju za to odmenila novými, ešte krajšími očami." 
Naopak v ľudových vrstvách považovali Luciu za najväčšiu bosorku.
V tento deň nemohla prísť ako hosť do domu prvá žena , lebo by priniesla chorobu a nešťastie. Zakázané boli aj niektoré druhy práce. Naopak niektoré činnosti boli typické pre tento deň. Jednou z nich bolo napr. hádzanie hrncov o dvere domov.
Dievčatá sa zahalili do bielych posteľných plachiet, do ruky vzali kríž a chodievali po dedine. Keď vošli do domu, pozreli, či je kríž na stene a vo sväteničke svätená voda. Lucie dostávali múku, vajcia, mak, orechy a lekvár. Z nazbieraných surovín potom upiekli koláče, ktoré zjedli spolu s chlapcami. Tí sa mohli presvedčiť, či sú pripravené na výdaj a schopné byť gazdinkami. V deň Lucie ženy odrezali vetvičky z broskyne a mandle a postavili ich do vody. Do štedrého dňa museli rozkvitnúť, lebo s nimi sa chodilo vinšovať.
Po Lucii boli už Vianoce predo dvermi. Všetci ich netrpezlivo očakávali a pripravovali sa.


Pečenie

Na Štedrý deň ráno, hneď po polnoci, miesili ženy už cesto na vianočné pečivo. Snažili sa, aby boli s pečením hotové na úsvite, a preto, lebo podľa tradície malo byť pečivo do východu slnka z pece vonku. V oblastiach , kde sa tento čas nedodržiaval, tak sa nesmelo pečenie pretiahnuť cez poludnie. Keď žena pečie ešte na poludnie, hrozí jej, že k nej pribehne nadprirodzená bytosť v podobe mrmlajúceho býka, pred ktorým si život môže zachrániť len tak, ak mu rýchlo upečie malý bochník.
Pečenie sa nemalo robiť narýchlo. Cesto muselo byť dobre vykysnuté, pečivo vydarené. Nízke, nevykysnuté chleby a koláče boli totiž znamením úpadku celého hospodárstva. Na Orave dali do pece toľko chlebov, koľko bolo v dome ľudí, a do každého chleba skryli strúčik cesnaku. Koho cesnak v peci očernel, ten mal v nasledujúcom roku zomrieť alebo často chorľavieť. Ak bolo v dome viac ľudí , dali do jedného bochníka viacej strúčkoch.



V priebehu pečenia:

Pri práci gazdiná používala nové nástroje: pekársku lopatu, ometlo, ktoré gazda urobil v čase, keď kyslo cesto. Nové nástroje znamenali obnovenie zdravia členov rodiny. Gazdiná mala zasa počas pečenia upriasť šnúru, ktorú chlapi hneď zapravili do bičov, aby sa darilo statku.
Pečivo malo vo vianočných obradoch teda mimoriadny význam. Jeho hojnosť podporovala bohatú
úrodu v nastávajúcom roku. Každý sa musel najesť dosýta a z pohostenia muselo vystačiť aj na obdarovanie vinšovníkov. V niektorých obciach na severovýchodnom Slovensku piekli ženy na Štedrý deň "roháče", napodobnené z rožného dobytka. Koľko bolo v gazdovstve dobytka, predovšetkým kráv , toľko roháčov odložili do komory, kde ostali po celý rok. Týmto chceli gazdovia zabezpečiť, aby sa dobytku v priebehu roka nič nestalo a aby nič neubudlo.
Do Vianoc zostáva:
69 dní, 1 hodín, 36 minút
Články

Vianočné pesničky

Vianočné pesničky ktoré sprijemnia najkrajsie sviatky roka .

Kokosky

Cukr s bílky šleháme tak dlouho, až vznikne pevný sníh, nakonec volně zamícháme strouhaný kokos. ...

Důlkové koláčky

Všechny suroviny zpracujeme a necháme odležet. Děláme malé kuličky, do kterých uděláme měchačkou dů...
 

|

Copyright © 2019 vianocedarceky.sk
E-mail:
Generovane 0.0125s, 5 queries
Igift.sk - Veselé originálne darčeky Vianočné stromčeky a dekorácie DARČEK Vianočné darčeky